Kaníkov dvojpilier prichádzal s veľkou slávou a prísľubom švajčiarskych dôchodkov. Keď sa v roku 2005 s veľkou slávou a s prísľubom švajčiarskych dôchodkov spúšťal nový penzijný systém, nebolo nás veľa, ktorí sme dvíhali varovný hlas. V diskusných reláciách v TV Markíza a TA3 som opakovane upozorňoval, že Kaníkovo nastavenie tohto systému nebude udržateľné a že jediný, kto bude mať istotu budúcich príjmov, budú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Nuž ale kto by v tom čase počúval nejakého mečiarovca. Navyše, Dzurindovej vláde sa podarilo pred verejnosťou zatĺcť názor expertov Svetovej banky, ktorí pripravovaný dôchodkový model takisto označili za zlý a dlhodobo neudržateľný.
Základná schéma nového dôchodkového systému sa zdala byť štandardná. Popri jestvujúcom priebežnom systéme bol vytvorený druhý pilier, postavený na dlhodobom sporení uskutočňovanom prostredníctvom vkladov na účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS). Na spomínané účty mala pritekať polovička sumy sociálnych odvodov tých občanov, ktorí do režimu druhého piliera vstúpili.
■ ČISTÁ PRÁCA…
Správcovské spoločnosti mali a majú za úlohu nielen spravovať, ale najmä zhodnocovať peniaze uložené na účtoch sporiteľov. Za to dostávajú zákonom garantované poplatky, ktoré si strhávajú zo spravovaných účtov, no bez ohľadu na mieru zhodnotenia zverených prostriedkov. Teda aj v prípade, že prostriedky na účtoch sa budú znehodnocovať. Pritom DSS majú záruku, že objem peňazí na týchto účtoch bude každoročne narastať. Tomu sa povie čistá práca.
Dôchodkovým správcovským spoločnostiam teda stálo za to spustiť a zaplatiť masívnu kampaň, aby sa do druhého piliera prihlásilo čo najviac záujemcov. Napriek tomu, že už v období rozbehu nového dôchodkového systému Kaníkovi ľudia, ale aj experti DSS museli vedieť, že druhý pilier buď bude nevýhodný pre veľké skupiny občanov, alebo ho štát neutiahne. Nevýhodný najmä pre tých najzraniteľnejších, pre ľudí vo vyššom veku a s nízkymi zárobkami. Práve tých vstúpilo do systému druhého piliera najviac. Bola to mína, ktorá bola nastražená do nového penzijného modelu od začiatku.
■ DLH NARASTÁ
Druhá nástražná mína tkvie v tom, že peniaze na účtoch v DSS sú tvorené presunom časti platieb sociálnych odvodov občanov zúčastnených v druhom pilieri, ktoré sa predtým v plnej miere odvádzali do priebežného systému v Sociálnej poisťovni. Tým nastáva pokles zdrojov priebežného piliera zabezpečujúceho výplatu všetkých doterajších dôchodkov. Prostriedky vo výške deväť percent, neskôr štyri percentá z objemu miezd účastníkov druhého piliera, ktoré sa prevádzajú na účty správcovských spoločností, štát musí kompenzovať adekvátnymi platbami do priebežného piliera, aby tento dokázal fungovať a uhrádzať bežné dôchodky. Deklarované úspory občanov v druhom pilieri vo výške 6,5 miliardy eura sa teda zhodujú s nárastom verejného dlhu Slovenskej republiky v rovnakom objeme. Aby štát udržal chod Kaníkovho dvojpilierového modelu, musel si postupne požičať spomínaných 6,5 miliardy eura (vrátane okolo 1,7 miliardy eura neopakovateľných prostriedkov získaných z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré boli použité na krytie schodku Sociálnej poisťovne v prvých rokoch fungovania nového dôchodkového systému). Tento dlh každý mesiac narastá. Penzijný systém postavený na pôžičkách a na rastúcom dlhu štátu je holý nezmysel. Je to obyčajná pyramídová hra.
■ VERIA NA ZÁZRAKY?
Súčasná vláda na uvedenú situáciu reagovala tak, že znížila povinné odvody do druhého piliera z deväť percent na štyri percentá z odvodového základu. Tým dosiahla zníženie miery úspor v druhom pilieri, a teda aj pokles dynamiky rastu verejného dlhu (čo bol hlavný cieľ), ale zároveň oslabila zdroje tohto piliera. Tým sa ešte viac znevýhodnili slabšie príjmové skupiny a vekovo staršie skupiny občanov, ktoré v minulosti doň vstúpili. Vláda preto na prelome rokov 2012 ‒ 2013 rozhodla o otvorení druhého piliera, lenže vystúpila z neho iba početne nepodstatná skupina občanov. Je zrejmé, že najslabšie skupiny občanov netušia nič o rizikách druhého piliera. Model je pre nich príliš komplikovaný alebo veria na zázraky.
Súčasná vláda to má čierne na bielom. Vie, že pre takmer milión občanov vo vyššom veku, respektíve s nižšími mzdami, je účasť v druhom pilieri nevýhodná. Vie, že čím dlhšie tento model funguje, tým viac bude narastať verejný dlh. Vie, že oligopolná štruktúra obmedzeného počtu správcovských spoločností bez zodpovednosti za dosiahnuté výsledky v zhodnocovaní vkladov nemôže efektívne fungovať. Mala by tiež vedieť, že ak ešte raz otvorí druhý pilier, nestane sa zázrak. Januárové rozhodnutie parlamentu však potvrdilo, že vláda na taký zázrak verí. Opak však bude pravdou. Státisíce príjmovo slabších a vekovo starších občanov, či už zo zotrvačnosti alebo vo viere v sociálnu spravodlivosť, zostanú v režime druhého piliera, a to so všetkými následkami. Vláde, parlamentu alebo kompetentnému ministrovi by už konečne mohlo dôjsť, že čiastkové úpravy principiálne zle postaveného systému nemôžu priniesť potrebné riešenie. Je to len odkladanie nepríjemného problému a jeho presúvanie do budúcnosti. Možno však o to ide.
■ PRINCIPIÁLNE RIEŠENIE
Kaníkov model treba jednoducho zrušiť a postaviť penzijný systém odznova. Základom musí zostať solidárny priebežný pilier, do ktorého budú zo zákona v plnom rozsahu prispievať všetci a v plnej miere. V druhom pilieri by sa mali pohybovať skutoční sporitelia náležite motivovaní na šetrenie priamymi príspevkami štátu. V treťom, komerčnom sporivom pilieri motivácia pre starobné sporenie by mala byť zabezpečená možnosťou odpočtu ukladaných prostriedkov z daňového základu. Dobrovoľný druhý aj tretí pilier sa budú samozrejme dotýkať prevažne strednej a solventnejšej skupiny občanov. Aj to však pomôže vytvoriť vhodný priestor na riešenie budúcich problémov v priebežnom systéme, vyplývajúcich z demografického vývoja.
Súčasný dôchodkový model sa potvrdzuje ako neudržateľný. Treba urobiť principiálne rozhodnutie. Vlády v Česku, Poľsku či Maďarsku našli odvahu na zrušenie nefunkčných penzijných systémov. Na ich budúcnosť však uspokojivú odpoveď doposiaľ nedali. Možno sa nám to podarí na Slovensku.
Sergej KOZLÍK, exminister financií SR, predseda Strany demokratického Slovenska
Karikatúra: Ľubomír KOTRHA